zena si dava tabletku

Užívať antibiotiká pri prechladnutí, chrípke alebo bolesti hrdla?

Vstali ste s bolesťou hlavy, hrdla, máte plný nos a najradšej by ste preležali celý deň v posteli? Možno si hovoríte, že je ideálny čas siahnuť po antibiotikách a za krátku chvíľu budete opäť fit. Nevhodné a nadmerné užívanie antibiotík však môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Zistite prečo.

Infekcie môžu spôsobiť najmä vírusy a baktérie

Počas prechodných ročných období často bojujeme s infekciami horných dýchacích ciest (plný nos, kýchanie, bolesť hlavy, bolesť hrdla...). Dôvod je menej slnečných lúčov či sychravé počasie, ktoré podporuje prežívanie mikroorganizmov.

Medzi tieto mikroorganizmy radíme najmä baktérie a vírusy. Oba druhy spôsobujú infekcie a ich priebeh má viacero spoločných príznakov. Pre laika môže byť náročné ich odlíšiť. Ako teda viem, či mám bakteriálnu alebo vírusovú infekciu?

Napovieme – prax ukazuje, že za drvivou väčšinou infekcií horných dýchacích ciest stoja vírusy, ktoré vyvolávajú dobre známu chrípku (vírus Influenza) alebo prechladnutie (rinovírusy alebo koronavírusy). Konkrétne ide až o 90 % všetkých prípadov.

Vírusy a baktérie teda môžu síce spôsobovať podobné príznaky, no naše telo bude potrebovať inú liečbu.

Ako vyzerá správna liečba?

  1. Vírusová infekcia si vyžaduje domácu liečbu, počas ktorej doprajte telu oddych a priestor na boj s patogénom. Pomôcť si môžete prípravkami na zmiernenie príznakov (spreje do nosa, pastilky na bolesť hrdla, lieky na bolesť hlavy..), no príčina ochorenia sa priamo nelieči – telo s ňou bojuje samé.

Širokú ponuku produktov na chrípku a nachladnutie nájdete v online lekárni pilulka.sk

  1. Ak pri domácej liečbe príznaky neustupujú alebo sa zhoršujú, môže ísť o bakteriálnu infekciu (aj z vírusovej sa môže rozvinúť bakteriálna) a v takom prípade je na mieste návšteva lekára. Dôvod je najmä ten, že budete potrebovať vhodnú liečbu – antibiotickú. Pri vírusovej je totiž neefektívne a nemá zmysel.

Čo sú to antibiotiká a ako fungujú? 

Antibiotiká sú silné lieky, ktoré bojujú proti bakteriálnym infekciám a dokážu zachrániť život, ak sa používajú správne.

Ich mechanizmus účinku sa dá rozdeliť do dvoch kategórií. Buď baktérie ničia priamo, napríklad poškodením ich bunkovej steny, alebo zastavujú ich rast, napríklad blokovaním ich metabolizmu alebo delenia.

Baktérie sú totiž omnoho väčšie mikroorganizmy ako vírusy a dokážu sa samostatne hýbať, rozmnožovať sa alebo prijímať potravu. Antibiotiká útočia na rôzne špecifické stavebné časti bakteriálnej bunky alebo jej bránia vykonávať životne dôležité funkcie.

Vírusy sú naopak parazity, ktoré sa nedokážu množiť samé. Preto ak sa dostanú do nášho tela, dokážu svojou genetickou informáciou naprogramovať ľudské bunky tak, aby vykonávali všetky dôležité funkcie za nich.

Antibiotiká teda nemajú žiadny účinok na vírusy, pretože im nedokážu zabrániť v žiadnych životných funkciách ani zacieliť na ich telesnú stavbu. Z tohto dôvodu sa antibiotiká nepoužívajú na liečbu vírusových infekcií.

Vedľajšie účinky antibiotík

Časté a nevhodné užívanie antibiotík môže viesť k vedľajším účinkom.

Ako už vieme, antibiotiká pôsobia len proti baktériám. Avšak v tele máme nespočetné množstvo prospešných baktérií. Niektoré sídlia v črevách pomáhajú nám pri trávení. Súbor týchto baktérií sa nazýva črevný mikrobióm. Antibiotiká ničia aj tieto baktérie, preto je pri väčšine antibiotík uvedený nežiaduci účinok hnačka či iné tráviace ťažkosti.

Neuváženým užívaním antibiotík si zbytočne zaťažujete organizmus, ktorý kvôli poškodenému mikrobiómu nebude schopný optimálne vstrebávať živiny, ktoré sú v boji proti infekcii potrebné viac ako inokedy.

Antibiotiká majú aj iné nežiaduce účinky v závislosti od ich štruktúry a mechanizmu účinku, avšak je tu ešte jeden faktor, kvôli ktorým by ste ich nemali svojvoľne užívať – antibiotická rezistencia.

Antibiotická rezistencia 

Antibiotická rezistencia je schopnosť baktérie odolávať účinku lieku (antibiotika). Stretnúť sa môžete aj s pojmom antimikrobiálna rezistencia, no v princípe ide o to isté.

Antibiotická rezistencia vzniká pri nadmernom užívaní antibiotík. Rezistentným sa však nestáva naše telo, ale samotná baktéria, ktorá sa potom môže prenášať na iných ľudí a spôsobovať u nich bakteriálne ochorenia. Keďže je však rezistentná na liečbu, priebeh ochorení (napríklad angína, zápal priedušiek) sa potom zhoršuje.

Zjednodušene povedané, čím častejšie prichádzajú baktérie do styku s antibiotikami, tým viac sa im účinku prispôsobujú, dlhšie prežívajú a stávajú sa odolnými.

Antibiotická rezistencia dokonca postupuje rýchlejšie ako vývoj nových antibiotík.

Fakt, že ide o vážny problém, podporujú aj dáta Európskej únie. V súčasnosti zomiera v Európe zhruba 25-tisíc ľudí ročne na ochorenie, ktoré spôsobili baktérie rezistentné voči antibiotikám. Trend je alarmujúci a smeruje k tomu, že aj bežne liečiteľné baktériové infekcie nebudeme vedieť vyliečiť.

Ako zistím, kedy skutočne potrebujem antibiotiká? 

prechladnutím ani chrípkou sa neodporúča v prvých dňoch utekať k lekárovi na test, pretože v čakárni môžu na oslabený organizmus číhať ďalšie vírusy alebo ich môžeme prenášať na iných ľudí my.

Praktickou pomocou sú CRP testy, ktoré merajú koncentračnú hladinu C-reaktívneho proteínu. Vysoká hladina CRP znamená, že v tele prebieha bakteriálna infekcia. Pri vírusovej infekcii sa hladina CRP zdvihne len mierne. V prípade, ak vám domáci CRP test ukáže bakteriálnu infekciu, je nutné navštíviť lekára.

Praktické rady na záver

  • Základ je užívať antibiotiká podľa inštrukcií lekára a len vtedy, ak vám ich predpíše.
  • Ak ich začnete užívať, vždy doberte celé balenie, aj keď sa už cítite lepšie.
  • Neužívajte antibiotiká z predošlej liečby alebo od iných členov rodiny, mohli by ste tým dopomôcť antibiotickej rezistencii.
  • Ak sa u vás doma nachádzajú nedoužívané antibiotiká alebo iné lieky po dátume spotreby, môžete ich odniesť do najbližšej lekárne.
  • Pri užívaní antibiotík nezabúdajte ani na probiotiká (zmiernite nimi negatívny dopad antibiotík na prospešné baktérie v črevách).
Modrý banner? 
Nie
Nie